Blog

Zázračné zemiaky

Blog je akási sonda do duše autora. Niekto sa vyreční, niekto vypíše a možno práve v tejto chvíli rozmýšľate o tom istom a práve vám príde práve tento blog pod ruku.

Naschvál spomínam slovo zázračné. Nejaký ten rôčik sa venujem, ako to ja volám, šupkáreniu. Pracujem s prírodnými materiálmi. Nie som jediná na svete, ani si nepripisujem vynález že spať na plevách. 

Reklama je otázka chrbtovej kosti autora. Poznáte, z telky vyhrávajú obľúbené melódie a ono to nie je hudobná relácia ale reklama. Reklama rada útočí na city. Darmo, trh je veľký a reklamní mágovia využívajú, čo sa dá. A autorské práva sú zrejme tiež o peniazoch.

Jedujeme sa nad kvalitou potravín, ktoré sa nám podsúvajú. Niečo, čo sa tvári ako bežná potravina a je plné náhražiek. Keďže do oblasti svojej práce trochu vidím, tak sa tiež niekedy divím. 

Som hriešny človek a len si vylievam srdce a nechcem a ani veľmi nemám právo moralizovať. Som rada, že moje výrobky si našli okruh svojich priaznivcov. Čo ste nikdy, naozaj nikdy odo mňa nepočuli, je ponúkanie mojich vecí ako zázračných. Ako vecí, čo šmahom ruky vyliečia vaše problémy. Že zmizne vaša nespavosť, bolesti krku alebo chrbta  a podobné neduhy. Na toto mám vnútornú brzdu. Niekde sa to volá etika. Ak chcete, kúpte , ak nie, nenahnevám sa. Ak prišiel človek hľadajúci zázračnú spásu a nedostalo sa mu očakávanej odpovede, aj sa veru otočil, lebo nedostal, čo hľadal. 

V čase vzniku mojej firmy som mapovala trh. To je samozrejmé a robí to asi každý, kto s niečím začína. Vedela som, čo budem robiť a mapovanie sa týkalo cien, produktov a ponuky. Prvotné mi bolo jasné a druhotné bolo už len na orientáciu v ponuke produktov.  

 

O vďačnosti

Včera, v sychravý januárový deň, som sa vybrala na turné po inštitáciách. Urobila som si v hlave trasu. Časovo som mala vybaviť poštu, účtovníčku, dve banky, vyzdvihnúť štítky na výrobky a nákupiť potraviny.

Už asi týždeň som striedavo odolávala a neodolávala stavom paniky a nervozity. V úvahách, ako si uľahčiť život, som cca pred pol rokom prijala myšlienku, že potrebujem väčšie auto. Môj 20-ročný Romeo s dreveným volantom na jarmočné výjazdy stavaný nebol a pred každou akciou som bola v strese, kedy bude požičané auto k dispozícií. 

Čítať ďalej: O vďačnosti

FILKI tašky eko nakupovačky

Igelitové more ... Jasné, igelit je skvelý a praktický materiál. Ľahký, lacný a nepremokavý. Práve pre jeho cenu vznikajú moria igelitových odpadkov. 

Chválim, že za igelitové tašky si už treba priplatiť. Sú ľudia, ktorí sa to rozhodli zmeniť a veru je ich už dosť a nosia si tašku nielen na prípadný nákup stále so sebou. Videla som ľudí, ktorí v pohode na veľký nákup kúpia pri pokladni potrebný počet igelitiek. 

Viacero ľudí sa rozhodlo podporiť ekologickejšie nakupovanie a šije tašky. Som jedna z nich, pri práci a tvorbe myslím na potencionálnych zákazníkov, čo by im mohlo poslúžiť a čo by aj používali. 

Celkom na začiatku, pretože sa celkom rada hrám aj s farbičkami, som plánovala

Čítať ďalej: FILKI tašky eko nakupovačky

Práca po 50-tke

Dávam sem link na článok, ktorý som práve dočítala. Vynorilo sa mi pár spomienok zpred niekoľkých rokov. Ako som oslávila 50-tku a o pol roka som bola bez práce, lebo raz darmo, rozhodnutia mocných sa riadia vlastnými pravidlami.

Ako som volala na všetky strany, všetkým známym. Ja, vzdelaná, inteligentná a šikovná osoba.

Čítať ďalej: Práca po 50-tke

Úvaha o jarmoku

Asi to mám niekde v krvi, to prostredie jarmočné. Také to ozajstné, ktoré môže aj dnes mať neopakovateľnú a príjemnú atmosféru.

Poviem vám, je to zaberačka. Tovar treba vyrobiť, navláčiť do auta, postaviť stánok, navláčiť tovar do stánku a naaranžovať ho. Navláčiť je v mojom prípade doslovné,

Čítať ďalej: Úvaha o jarmoku